28/04/2014

Story of my Life 15

Ahojtee :). Prepáčte, že som teraz dlhšie nič nepridala, no dnes vám to vynahrádzam dlhšou časťou, tak dúfam, že sa bude páčiť ;) Enjoy
Btw, nezabudnite zahlasovať v ankete, dúfam, že sa vám nový look stránky páči ;).


O pár dní
Aach ten pocit! Len tak si ležať na pláži, slnko pripeká a moja koža hnedne. Nič lepšie nepoznám.. Usrknem si z môjho freshu a opravím si okuliare, ktoré sa mi šmýkajú z nakrémovaného nosa. Len tak hľadím do diaľky. More, ktorého koniec nevidím, krásne modré. Len tak som sa zamyslela. Asi prvý krát som si teraz spomenula na mamu. Čo asi robí? Nie žeby ma to nejako extra zaujímalo, no je to moja mama, aj keď ju nemám nejako v láske. A sestra? Naposledy, keď som s ňou volala, pohádali sme sa. Môj život pred tým, než som sem prišla bol jeden veľký chaos. Nikdy som o tom s nikým nerozprávala aj keď som sa s časťou môjho života zdôverila Joshovi. Ozaj Josh. Asi by som sa mu už mala ozvať, inak sa na mňa nahnevá. Naposledy, keď sme skypovali vravel, že je rád, že som tu šťastná, no neviem.. Vyzeral tak trochu skleslo, aj keď to nechcel dať najavo. Asi mu dnes poobede zavolám. Som veľmi rada, že som sa sem dostala a že tu pracujem. Odkedy som tu som sa veľmi zmenila. Nepočítam to kilo na viac , no myslím povahovo.. Z pesimistickej sa stala celkom pozitívna osôbka. Zmenila som myslenie. Začala som vidieť aj to dobré a nie len to zlé. Našla som si priateľov, ktorých som v Anglicku v podstate ani nemala, keď nepočítam Josha. Začala som si život užívať viac, než kedykoľvek pred tým. Prestala som fňukať a začala som sa viac usmievať. Ľudia tu, ma naučili myslieť inak. Zmenila som taktiež svoj vzťah k ľuďom. Nikdy pred tým by som len tak k cudziemu človeku neprišla a nezačala by som sa s ním rozprávať. A pravdepodobne by som asi nikdy netancovala v Manchestri tak, ako tancujem tu, keď sme na párty. Cítim, že som konečne voľná a oslobodená od všetkých mojich problémov minulosti. Žijem prítomnosťou a dozadu sa už nepozerám. Otec by na moje nové ja bol hrdý.. Aaach, ako mi chýba.
Šum mora ma na chvíľu prerušil z mojich myšlienok a ja som sa započúvala do zvukov, ktoré ma obklopovali. More, ľudia naokolo, ktorí sa bláznia na pláži, stavajú hrady z piesku.. Trochu ďalej som zbadala známe tváre, ktoré si rovnako ako ja užívajú voľný deň. Bola tam Charlotte, Greg, Pete, Lily a ... Pozerám bližšie.. Áno, je to on.. Sebi. Všetci vyzerajú šťastne, veselo sa rozprávajú.. No Sebi vyzerá, akoby ho reči ostatných nezaujímali. Zasmejem sa sama pre seba. To je teda prípad. Myslím, že by mal chodiť všade radšej sám.. Aj tak v poslednom čase takmer nikdy nikde nechodí a aj ostatní mi už vraveli, že nevedia, čo sa s ním deje, že je akýsi zamyslený či čo.
Akosi to neriešim.. Otáčam sa na lehátku ako mäso na grile a zrazu už ležím na chrbte. Slnko ma svojimi horúcimi lúčmi hladká po celom tele a cítim, ako moja tvár červenie.
Mám zatvorené oči, no po chvíli mám pocit, akoby mi niečo tienilo a bránilo slnku pokračovať v jeho práci na mojom dokonalom opálení. Veď za slnečník som si predsa nezaplatila, pomyslím si a pomaly otváram oči.
„Ahoj“ pozdraví mi Sebi a ja naňho vyjavene pozerám.
„Ahoj Sebi, mohol by si sa mi trochu uhnúť, prosím, opekám sa“ hovorím s úškrnom a ľahám si späť.
„Mohli by sme sa porozprávať?“ pýta sa neodbytne, no ja ani neotvorím oči.
„A o čom sa chceš rozprávať. Vyhýbal si sa mi asi týždeň, odkedy.. odkedy sme boli spolu. Takže je to v pohode, pochopila som, že to bol len nejaký letný románik.“
„Naozaj si toto o mne myslíš?“ pýta sa a ja z jeho hlasu cítim prekvapenie. Sadnem si teda, lebo ma páli pohľadom.
„A čo iné by som si mala myslieť?“ pýtam sa a on si sadne na vedľajšie lehátko.
„Môžem ti to vysvetliť?“
„No tak skús, aj keď to už je asi jedno.“
„Mne na tom záleží“ hovorí, no vo mne sa prebúdza silná žena.
„Mne ani veľmi nie, no kľudne pokračuj.“
„Ouu, vážne? Ja som si myslel, že.. Okay.. Tak to je už potom asi jedno, ak to berieš takto“ hovorí zmätene.
„Sebi, jaa.. Neviem, čo chceš odo mňa počuť..“
„Vlastne je to už asi jedno nie? Ja som sa ti len chcel ospravedlniť, že som sa ti neozval aa..“
„To je v pohode, vážne“ hovorím mu, aj keď samej sebe za to už teraz nadávam.
„Fajn. Takže sme v pohode?“ pýta sa s predstieraným úsmevom.
„Úplne..“
„Dobre, tak to už radšej pôjdem.. Nebudem ti tu tieniť. Tak pekný deň Christy.“
„Aj tebe Sebi“ hovorím už bez úsmevu a on odchádza.

Čo to preboha robím? Ani som ho nenechala dohovoriť. No popravde neviem, či som to chcela počuť.. Čo mi chcel povedať? Že to pre neho nebol len taký letný románik a preto sa mi týždeň vyhýbal?! Nechcem nad tým už rozmýšľať.. Ani som si neuvedomila, no z oka sa mi skotúľala jedna malá slza, ktorú som si rýchlo utrela. Čo to má byť? Cítim sa akosi zmätene. Zahľadím sa na more a potom pozriem na miesto, kde boli ostatní. Všetci sa teraz už o niečom vážnejšom rozprávali, no niekto mi pri nich chýbal. Počítam, počítam, no jeden z nich odišiel. Po chvíli som prišla na to, že to Sebi je ten, čo tu už nie je. V tej chvíli som sa postavila z lehátka, rýchlo som si pobrala svoje veci a odišla som.

„Haló Josh?“ volám mu hneď po príchode do mesta.
„Ahoj Christy. Ako sa máme?“ pýta sa ma s úsmevom.
„Fajn, čo ty?“
„Ja sa mám dobre. No to tvoje fajn, neznelo veľmi presvedčivo.. Tak teda hovor, čo sa deje“ uškŕňa sa cez svoju web kameru a to ma trochu rozosmeje.
„Poznáš ma.“
„Tak trochu.. A keďže mi voláš, určite sa niečo deje.“
„Heeeey! To ti už nemôžem zavolať len tak?“
„Môžeš, no viem, že väčšinou mi voláš, keď sa potrebuješ porozprávať.“
„Niečo na tom bude. No na druhej strane si jediný, s kým sa o všetkom môžem porozprávať a kto mi vie vždy perfektne poradiť.
„Pravda! Tak a teraz mi už povedz čo sa deje“ hovorí milo a ja si nervózne hryziem peru.
„Nevravela som ti o tom, lebo som to nebrala nejako vážne..
„Začína to zaujímavo“ preruší ma a ja na neho škaredo pozriem.
„Minulý týždeň som zažila jednu z mojich najlepších nocí EVER!“
„Tak to gratulujem.“
„Negratuluj, je to komplikovanejšie, než si myslíš.“
„Uuuu zamotáva sa to, to mám rád.“
„Sklapni! Takže šli sme von, do jedného kubánskeho baru, kde sa tancuje.. Vieš, ako tie vo filmoch, kde sa tancujú tie sexi tanečky..“
„No a?“
„Kamarát sa ponúkol, že ma to naučí, tak som súhlasila.. No potom prišiel Sebi, ten chalan o ktorom som ti už skôr rozprávala..“
„Ten čo ťa zachránil a tak pekne vonia?“
„Áno“ uškrnula som sa. „No a zrazu sa tam odniekiaľ zjavil a začali sme spolu tancovať.. Bolo to také iné, než pred tým.. Neskutočne to medzi nami iskrilo, tie sexi tanečky a jeho telo.. Achh, nedokázala som odolať Josh!“
„Ty si ho pobozkala!“
„Obávam sa, že horšie!“
„On pobozkal teba!“
„Môžeš prestať šaškovať?! Toto je vážne!“
„Dobre, dobre, prepáč.. Pokračuj.“
„Josh, ja som sa s ním vyspala.“ hovorím a dlaňami som si prikryla tvár.
„Neverím! Ty? Christy, ktorá nikdy neuznávala letné romániky na jednu noc? Neveríím.. To ťa musel znásilniť!“
„A vieš, čo je na tom najhoršie? Že to ja som ho k sebe pozvala!“
„Wooow, nemám slov! Aspoň si si to užila?“ uškŕňa sa.
„Veď to, že to bolo úžasné!“ priznávam.
„A čo potom?“
„Kedy potom?“
„No po tom!“
„Ou.. Ráno som sa zobudila a už tam nebol.“
„No pekne..“
„Celý týždeň sa mi vyhýbal a asi pol hoďku dozadu som bola na pláži a prišiel za mnou.“
„A čo ti povedal?“
„Dokopy nič.“
„Akoto?“ zaujíma sa.
„Lebo som ho hneď zastavila, že to je v pohode..“
„Čo si mu povedala???“
„Keď ja.. Spanikárila som. Nevedela som, čo povedať.. Nechcela som to už riešiť, bolo mi trápne.“
„Tak prečo mi o tom teda teraz rozprávaš?“
„Ani neviem.. Lebo som akosi mimo.“
„Páči sa ti?“
„Hmmm.“
„Notáák úprimne!“
„Áno, veľmi.“
„Tak choď za ním a porozprávajte sa.“
„Nemôžem!“
„Prečo nie?“
„Lebo to nedokážem, cítim sa trápne a on určite tiež.“
„A čo keď ti chcel povedať niečo dôležité?“
„Určite nechcel..“
„Ahaa, a sme doma! Ty si to nechceš priznať!“
„ČO priznať?“
„Že sa niekomu páčiš.. Vieš, že pre teba to znamenalo niečo viac než len sex na jednu noc, no bojíš sa priznať si to, lebo nevieš, čo by nasledovalo“ hovorí s víťazoslávnym úsmevom.
„Tak to nie je..“
„Ale je.. Prestaň sa hrať na silnú a choď za ním! Teraz hneď!“
„Myslíš?“
„Viem! Buď teraz alebo nikdy. Aspoň zisti, čo ti chcel povedať.“
„Neznášam ťa!“
„Veď aj ja teba.“
„Kto má stále pravdu? Jaaaa!“ smeje sa a ja len zagúľam očami.
„Ďakujem Josh, čo by som bez teba robila..“
„To teda neviem.. Tak už utekaj, byeee!“

„Byee“ zakývam a rýchlosťou blesku odchádzam z internetovej kaviarni. Jediná vec, ktorú v tejto chvíli viem je, že idem sa ním!

2 comments:

  1. Anonymous28/4/14 22:58

    No, a kde je ďalšia časť?? Chcem si prečítať ich rozhovor! Perfect, perfect, perfect!! :D Ivs = som nedočkavá :P

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem Ivs, určite bude skôr než o týždeň ;D

      Delete