18/04/2014

Story of my Life 14

Sebi
Ráno som sa zobudil na to, že mám strašne sucho v ústach a unavene som si rukou pretrel oči.. Cítil som sa ako ťava na Sahare. Chvíľu som sa obzeral naokolo a zisťoval som, či to, čo sa v noci stalo bolo skutočné, no podľa všetkého áno. Vedľa mňa ležala nahá Christy, ktorá mala jednu ruku položenú na mojej hrudi, a ja som si predstavil dnešné skoré ráno, keď sme sa vrátili z klubu. Myslím, že ani jeden z nás nečakal, že sa niečo podobné stane, no určite to neľutujem. To čo sa stalo, bolo krásne.. Len ako to brala ona.. Nemyslím, že by sa včera bránila alebo niečo..
Popravde, teraz rozmýšľam, čo mám robiť. Či mám teraz odísť, počkať kým sa zobudí alebo tváriť sa, že ešte spím. Pozrel som na ňu a na jej nevinnú tvár. Vyzerala, akoby sa usmievala, asi sa jej niečo sníva, pomyslím si. Je úplne iná, ako ostatné dievčatá, ktoré poznám. Neviem to opísať, no neskutočne ma priťahuje.. A to pritom o nej dokopy nič neviem. Teda, úplné minimum. Pomaly som jej ruku vzal zo svojej hrudi a jemne ju položil na posteľ, aby sa nezobudila. Trochu sa zamrvila, no nezobudila sa. Postavil som sa z postele a lúštil som, ktoré z tých vecí na zemi sú moje a ktoré jej. Čo najtichšie ako to šlo som sa obliekol a šiel som si zobrať pohár vody, lebo som bol už neskutočne smädný. Postavil som sa do dverí jej izby a len tak som na ňu hľadel. Na jednej strane som dúfal, že sa nezobudí, no na tej druhej, možno by to bolo aj celkom dobre. Asi by som už radšej mal ísť, pomyslím si.
Pozriem sa na ňu ešte raz, potom sa presuniem k dverám a  z jej apartmánu odídem. Pred dverami sa však ešte zastavím a v hlave mám teraz asi milión otázok. Hlavou potrasiem, akoby som ich chcel všetky zahnať a odídem.
Po ceste domov som akosi nevnímal okolie a bol som ponorený do svojich myšlienok.
No čo čert nechcel, doma ma čakalo prekvapenie. A to také, že som skoro zinfarktoval, keď som zbadal osobu, sediacu na mojom gauči.
„Dopekla Diana, čo tu robíš?“ pýtam sa vystrašene.
„Kde si bol celú noc?“ pýta sa ma, no ja jej nemienim odpovedať.
„Pýtal som sa ťa, čo tu robíš! Ako si sa sem vlastne dostala?“
„A ja som sa ťa pýtala, kde si bol celú noc!“ vybľakne na mňa a postaví sa z gauča.
„Čo si nerozumela na tom, keď som ti už asi milión krát povedal, že už spolu viac nie sme?! To, kde som bol, teba zaujímať nemusí!“
„Ale noták, nemusíš na mňa hneď kričať Sebi“ zalieča sa a pristúpi ku mne bližšie.
„Takže ako si sa sem dostala?“ pýtam sa už nahnevane.
„Ešte stále mám kľúče, zabudol si?“ zamávala mi nimi pred očami a ja som jej ich hneď vytrhol z ruky.
„Už nemáš!“ usmial som sa umelo, ako to zvykne robiť ona.
„Čo sa to s tebou deje Sebi? Nikdy si sa ku mne takto nesprával, vždy som ti vyhovovala“ pohladila ma provokatívne po hrudi s úsmevom na tvári a mne prebehol mráz po chrbte.
„Daj zo mňa tie ruky preč“ precedil som pomedzi zuby.
„Prečo Sebi.. Už ťa snáď nepriťahujem?“ pošepkala mi do ucha.
„To nie je  v tom.. Ale už mám niekoho iného“ zamrmlal som a ona odo mňa v tej sekunde odstúpila, no rukami si ma pritiahla za tielko.
„To snáď nemyslíš vážne?!“
„Myslím to smrteľne vážne“ odtiahnem sa od nej, otočím sa jej chrbtom a pozriem von oknom.
„Nespoznávam ťa! No veď len aby si to ešte neoľutoval.“
„Vyhrážaš sa mi?“ pýtam sa neveriacky.
„Len ťa upozorňujem o čo prichádzaš“ umelo sa usmiala a zrejme nahnevaná odišla.
Po jej odchode som len krútil hlavou a šiel som sa osprchovať. Potreboval som sa trochu schladiť a studená sprcha je na to ideálna. V hlave som mal spleť myšlienok a nevedel som, čo ďalej..

Christy
Ráno, teda už skôr na obed, som sa zobudila a ruky som si natiahla na obe strany. Myslela som, že mi ruku z jednej strany niečo zastaví, no nezastavilo. Pohľadom som zistila, že osoba, ktorá ležala vedľa mňa tam už totiž nie je. Sadla som si na posteľ a rozhliadla som sa naokolo. Veci rozhádzané okolo postele, no inak to tu vyzeralo stále rovnako.
„Sebi?“ zakričala som, no nikto sa neozval.
Rukou som si prehrabla vlasy a zvalila som sa späť na chrbát. Včerajšie tanečky v klube, Sebi, dnešné ráno.. Bolo to skvelé, no čo som popravde čakala? Asi nič.. Nemohla som mu jednoducho odolať a tak veľmi ma tým svojim telom priťahoval. Stratila som hlavu. Aj keď to stálo zato. Bolo to tak nečakané a spontánne. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že to JA, som ho pozvala k sebe a JA som ho ako prvá pobozkala. No ako pozerám, asi to bola len jeho ďalšia z mnohých letných nocí. Určite zdrhol hneď, ako sa zobudil a ani mi nenechal odkaz alebo niečo.
„Čo som si vlastne myslela? Chlapec ako on by o mňa nemal nikdy záujem“ klamala som samú seba, no hlavne som si nechcela pripustiť, že by to raz mohlo byť aj inak.

Snažila som sa na to nemyslieť.. Nemohla som si priznať to, ako veľmi sa mi páči a ako veľmi by som chcela možno aj niečo viac.. Nemalo by to zmysel.. Aj keď možno..

Aaach, radšej sa idem osprchovať a trochu sa schladiť.. Chcelo by to teraz nejaký stroj na zastavenie mojej mysle, aby som prestala na všetko myslieť. Existuje taký? Asi nie, no to by asi potrebovalo viacero ľudí. Asi by som ho mala vynájsť, nech uľahčím život sebe a miliónom ďalších ľudí..

2 comments:

  1. Anonymous24/4/14 21:02

    Mám otázku, bude tam niekto z 1D? :D :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Haha bohužiaľ nie, ale snáď ťa to neodradí od čítania :D :) ale ak si náhodou nečítala predošlé príbehy, tam sú aj chalani z 1D :)

      Delete