15/05/2013

Forever 22


Hii :)!.. Takže mám pre vás takú menšiu info.. Niektoré to už možno aj viete, ale ak nie.. Zajtra odchádzam na Cyprus, na 5 mesiacov, na prax zo školy.. Takže netuším, ako to bude s pridávaním nových častí, koľko času budem mať na písanie, no budem sa snažiť pridávať tak často, ako sa bude dať ;).. Takže bye Slovakia, hello Cyprus! :D.. Enjoy new chapter!


„Liam?“ pozrela som naňho sediac na gauči opretá o jeho rameno.
„Áno?“ pozrel na mňa tým svojim šibalským úsmevom.
„Poďme niekam.“
„A kam by si chcela ísť? Veď je už takmer 8 pm.“
„Máš korčule?“ napadlo ma zrazu.
„Možno by sa niekde našli.. Prečo?“
„Poďme sa korčuľovať.“
„Teraz?“ pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
„Jasné.. Veď na nádvorí Somerset House v centre mesta je aj nočné korčuľovanie.“
„Naozaj? A na to si ako prišla?“ zasmial sa, aká som zrazu aktívna, keďže som sa doteraz len tak vyvaľovala na gauči vedľa neho a bolo mi fajn.
„Minule, keď som šla zo skúšky, tak som prechádzala okolo a všimla som si, že majú otvorené aj večer.. Je to dosť veľké a teraz večer to musí byť skvelé.. Notáák, poďme, dnes sa mi nechce sedieť doma“ ťahala som ho za ruku, aby sa z toho gauča vôbec postavil.
„Sophie, veď sme teraz každý deň niekde boli“ hral sa na unaveného.
„To nevadí.. Chceš azda stále sedieť len doma?“ zagúľala som očami.
„No ja sa teda doma nasedím“ uškrnul sa a ja som sa na ňom len zasmiala.
„Ja viem.. Ale tak, treba sa trochu aj hýbať.“
„Na koncertoch nabehám po pódiu toľko kilometrov, že mám pohybu až až.. A to nepočítam občasné utekanie pred fanúšičkami.“
„Vieš o tom, že si strašne lenivý“ založila som si ruky na prsiach a on ma chytil okolo bokov.
„Nie o tom neviem“ uškrnul sa.
„Aspoň sa trochu preberieš na tom čerstvom vzduchu..“
„Naozaj sa chceš ísť teraz korčuľovať?“ pozrel na mňa zvedavo.
„Nie, teraz ťa tu už asi 5 minút presviedčam len tak a keď už konečne zdvihneš ten svoj lenivý zadok z gauču, tak ti oznámim, že sa mi už nechce“ rozhodila som rukami.
„Naozaj?“ opýtal sa s nádejou v hlase.
„Nie“ zasmiala som sa. „Tak vstávaj a ideme.“
„Vieš o tom, že si strašne tvrdohlavá?“ opýtal sa ma, keď už vstával.
„Myslím, že už mi to niekedy niekto hovoril“ povedala som s úsmevom a dala mu pusu.
„Tak teda dobre, ideme sa korčuľovať“ vzdychol si a obaja sme sa šli prezliecť.



Po ceste sme sa ešte zastavili u mňa doma, odkiaľ som si vzala korčule a potom sme šli rovno k Temži.
Keď sme tam prišli, na chvíľu som zastala a obdivovala tú krásu. Na pekne vysvietenom klzisku plnom svetielok sa korčuľovalo niekoľko ľudí, z toho boli asi 4 páry, klzisko lemovali menšie kaviarničky, z ktorých niektoré boli prekvapivo ešte stále otvorené, vedľa stál obrovský vyzdobený vianočný stromček a z reproduktorov hrala nie veľmi hlasná hudba, ktorá tomu dodávala tú správnu atmosféru.
S Liamom sme sa teda prezuli do našich korčúľ a pomaly sme sa postavili na ľad.
„Na korčuliach som nestál ani nepamätám“ povedal Liam, ktorý sa pohol neistým krokom vpred pričom ma držal za ruku.
„Ja som sa naposledy korčuľovala asi pred tromi rokmi.. Bolo to niekedy pred Vianocami a ja som chcela skúsiť, aké je to tancovať na ľade a tak som šla s jednou kamarátkou na klzisko a snažila sa niektoré figúry, ktoré viem tancovať na sucho, napodobniť na ľade.. No bolo to ťažšie než som čakala a tak som takmer vždy skončila na ľade“ zasmiala som sa pri tej spomienke a na časy, keď som ešte trénovala s Lili a Petrom. Tých dvoch som už dosť dlho nevidela, keďže už nie sú v Londýne, ale šli tancovať niekde do Ameriky.
V tej chvíli som si uvedomila, že mi chýbajú.. Chýbajú mi niektoré časti môjho študentského života a chýbajú mi tie naše spoločné tanečné tréningy po škole, na ktorých sme sa vždy veľa nasmiali a napodobňovali pri nich snáď všetkých.. Boli to jedny z mojich najbližších kamarátov a teraz sa už ani nevidíme.. Rozhodla som sa teda, že hneď keď prídem domov, tak im napíšem.
„Také niečo by asi mohlo napadnúť len teba“ zasmial sa na mne.
„Tak to si nemyslím“ namietala som a obaja sme sa na chvíľu odmlčali a len sa korčuľovali, no to ticho netrvalo veľmi dlho..
„Ale ďakujem“ ozval sa zrazu Liam a zastal tesne predo mnou.
„A začo mi ďakuješ?“ opýtala som sa prekvapene a obmotala si svoje ruky okolo jeho krku.
„Za všetko.. Teda teraz konkrétne za to, že si ma sem vytiahla“ zasmiali sme sa obaja.
„Tak to máš za čo! Azda by si nesedel doma rozkysnutý na gauči“ uškrnula som sa a on sa mi s iskričkou v očiach zahľadel do tých mojich.
„A ešte ti ďakujem za to, že ťa mám, že sa o mňa tak staráš a že ma máš rada takého aký som“ povedal mi s úsmevom a pobozkali sme sa. Zrazu mi však na nos spadla malá snehová vločka, za ňou ďalšia a tak som svoj zrak zdvihla k nebu.
„Neverím, že opäť sneží“ povedala som neveriacky a šťastne zároveň, keďže tohto roku napadlo asi najviac snehu za posledné roky a ono to ešte stále sneží..
Pozrela som teda na Liama, ktorý ma s úsmevom sledoval a tak som mu mala potrebu povedať niečo podobné, tak ako on mne.
„Liam, aj ja ti ďakujem.. Za všetko, čo pre mňa robíš už od prvého momentu, čo sme sa stretli až doteraz.. Som najšťastnejšia žena na svete, pretože ťa mám“ brnkla som mu po nose a opäť sme sa pobozkali.
„Už sa neviem dočkať dňa, kedy si ťa už vezmem a budeš navždy so mnou.“
„A kedy by to asi malo byť pán Payne?“ opýtala som sa s potmehúdskym úsmevom.
„Kedykoľvek len budeš chcieť. Pre mňa za mňa aj zajtra“ povedal pobavene.
„Veď sa nejdeme brať do Vegas či?“ zasmiala som sa.
„Vo Vegas s kostýmom nejakého slona? To by nebolo až také zlé“ zamyslel sa, pričom sme obaja vybuchli smiechom.
„Tak to určite, už ma tam vidíš.. Aj s chobotom“ dodala som.
„Dobre, dobre.. Tak kedy navrhuješ?“ opýtal sa ma.
„A čo tak 5.5.?“ navrhla som.
„To by nebolo zlé.. Ten dátum sa mi páči..“
„A počasie by už malo byť také akurát.. Ani veľmi horúco, ani zima..“
„Tak teda dobre. Vezmeme sa 5.5.“ povedal s úsmevom od ucha k uchu.
„Vážne?“ opýtala som sa prekvapene, že hneď súhlasil.
„Jasné, veď máj lásky čas.. A práve vtedy by sme nemali mať ani žiadne koncerty, budeme mať dostatok času na prípravu celej svadby a bude to super.“
„Tak to je super.. Budem sa v máji vydávať“ povedala som natešene a Liam ma chcel zdvihnúť z ľadu a zatočiť mnou, no akosi zabudol, že pod sebou nemá tvrdú zem ale zamrznutú vodu a tak sme jeho šikovnosťou skončili obaja rozcapený na ľade.
„Oops, prepáč“ zatváril sa ako malý chlapec, ktorý zjedol čokoládu pred obedom.
„Ešteže ťa tak veľmi ľúbim“ zachichotala som sa na nás a s pomocou toho druhého sme sa postavili z ľadu.

Po asi pol hodine korčuľovania a rozprávania sa sme však usúdili, že by sme si mohli trochu oddýchnuť a v rámci našej športovej aktivity, nám to na dnes večer stačí a tak sme si teda vyzuli naše korčule a šli si sadnúť do poslednej otvorenej kaviarničky blízko klziska a ďalej sme si užívali pekný romantický večer plný smiechu, rozhovorov a dohadovaní sa základných vecí ohľadom našej svadby.

8 comments:

  1. oh tak šťastný let :) oh také krááásne :) a k tej minulej časti, tá trojitá svadba bude ?? :) táto časť sa mi dosť veeeľmi ľúbila a veeľmô sa teším na pokračovanie :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem.. A uvidíme ;).. nechaj sa prekvapť :P

      Delete
  2. Anonymous16/5/13 22:45

    zbožňujem momenty keď sú niekde len oni dvaja, sú takí sladkí :-*... teším sa na 5.5. :D... Ivs :)

    ReplyDelete
  3. Anonymous2/6/13 11:51

    Kedy bude dalšia? :(((

    ReplyDelete
  4. Ahoj, píšes skvelo! Chcela som ťa vlastne poprosiť o istu maličkosť, vieš ja začinam pisať a chcela by som ťa poprosiť či by si môj novy blog nezdielala na tvojom prosim :-) http://www.onedirection-beststories.blogspot.sk/

    ReplyDelete
    Replies
    1. ahoj, dakujem ;).. ked budem mat trosku viac casu tak si ho pozriem a zdielam ho ;)

      Delete