Forever 19

Ahojte! Včera mi to sem nechcelo pridať, takže až dnes.. Trošku sa presúvame ďalej v čase, ale mne sa táto časť páči, tak dúfam, že sa bude aj vám ;)

o 2 roky

Rok na to, čo sme sa dali s Liamom dokopy som v škole úspešne zmaturovala a perfektne som zvládla záverečné vystúpenie, ktorého som sa celý posledný ročník tak veľmi bála.. Liam vtedy sedel v publiku spolu s mojim otcom a bratom, takže pri pohľade na nich som si to o to viac užívala..

Otec sa odvtedy naozaj zmenil, našiel si novú prácu a začal od znova. S Davidom sme veľmi radi, že sa dal opäť dokopy a je takmer taký, akým bol aj pred tým..

Na spomínanom záverečnom vystúpení ma oslovilo zopár dám, ktoré boli z rôznych vysokých tanečných škôl a ponúkali mi štúdium práve na tej ich.. Nechala som si to teda prejsť hlavou, no nakoniec som sa rozhodla pre externé štúdium na jednej z nich, pre tú, ktorá mi najviac vyhovovala a tá, ktorá je  v  Londýna.. A prečo externe? S našou tanečnou skupinou sme sa totiž posunuli na trochu vyššiu úroveň a chodíme vystupovať častejšie, takže mojou prioritou je dá sa povedať naša skupina..

Za tie 2 roky som sa po spoznávala s viacerými zaujímavými ľuďmi, pričom sa mi otvorili dvere do hudobného sveta, ktorý je samozrejme spojený aj s tancom.. Po celý ten čas tvrdo trénujem a musím uznať, že som sa naozaj zlepšila.. Nie žeby som bola namyslená, no nehovorím to len ja, ale aj veľa ľudí, ktorí ma poznali aj pred tým a aj teraz..

Napríklad taká Dan. Z Danielle a mňa sa stali najlepšie priateľky, ktoré spolu trávia veľmi veľa času, či už v tanečnej sále, na rôznych vystúpeniach ale aj mimo našej práce.. Navzájom si veľmi pomáhame a spolu sme si toho zažili naozaj dosť. Spolu sa smejeme, pár krát sme spolu aj plakali a dokonca sme sa aj spolu opili.. Čo vám poviem?! Kamarátky ako sa patrí!

No a čo my dvaja s Liamom? Dobrá otázka.. Zo začiatku nášho vzťahu to bolo trošku komplikovanejšie, keďže sa všade rozoberal náš vzťah a to, ako dlho nám to spolu vydrží.. No tlak médií a directioneriek postupne ustupoval a teraz môžem povedať, že to najhoršie už máme za sebou.. Ja som sa nedávno presťahovala k Liamovi a snažíme sa spolu tráviť čo najviac času, aj keď musím priznať, že nie vždy nám to časovo vychádza. Ale keďže sa máme radi, tak sa to všetko snažíme nejako skorigovať a zadeliť si čas tak, aby to vyhovovalo nám obom..

Ja, ako správna priateľka úspešného speváka zo svetoznámej kapely mám napočúvané všetky ich pesničky a občas si zájdem aj na ich koncert.. Viem, že som nikdy pred tým o nich nepočula, no teraz to akosi nemôžem pochopiť, lebo ich pesničky sa mi naozaj veľmi páčia.

A s chalanmi z kapely? Tak s tými vychádzam úplne super! Najviac si však rozumiem so Zaynom, keďže on je podobný typ človeka ako ja, trošku tichší v spoločnosti, no keď je medzi svojimi, je to totálny blázon. A s Perrie vychádzam taktiež veľmi dobre, takže sem-tam si aj zájdeme na nejaké to dvojité rande. Ale taktiež mám veľmi rada Louisa a El, ale aj Harryho a Liz a Nialla s Elou. Milujem čas trávený s nimi, lebo všetci sú mi rodinou a mám naozaj šťastie, že som ich všetkých spoznala. No aj tak mojim najväčším šťastím bolo stretnutie sa s Liamom a to, že sme spolu až dodnes. Je mi veľkou oporou a vždy mi pomôže alebo poradí, keď to najviac potrebujem.

„Mohol by si si prosím ťa trošku pohnúť, potrebujem doma ešte napiecť“ súrila Dan Liama, ktorý mal plné ruky tašiek a pobavene sa uškŕňal.

„Už ťa vidím, ako teraz večer pečieš“ uťahoval si z nej.

„No náhodou..“

„Počkaj pomôžem ti“ pribehla som k Liamovi a vzala som mu z rúk pár tašiek.

„Ďakujem láska“ venoval mi krásny úsmev a voľnou rukou ma chytil okolo pásu.

„Milujem tieto predvianočné nákupy“ štebotala Dan nadšene a obdivne sa obzerala po všetkých výkladoch.

„Áno, ale to si tu asi jediná“ uškrnula som sa na ňu.

„Nehovor mi, že nemáš rada nákupy darčekov na Vianoce!“
„Dan, ty dobre vieš, že ja celkovo nákupy veľmi v láske nemám, tak čo sa čuduješ?“

„To je teda pravda, to by si mala vedieť Dan“ pridal sa pobavene do debaty Liam.

„Aj tak to nechápem“ rozhodila rukami a pokračovala ďalej k nášmu od parkovanému autu na parkovisku v meste.

Bol deň pred Vianocami, ulice, domy, parky a všetko naokolo bolo pokryté bielou snehovou pokrývkou a vonku to vyzeralo ako z rozprávky. Z každej strany sálala vianočná atmosféra, krásne vyzdobené výklady obchodov a veľa rodiniek, len tak sa prechádzajúcich večerným mestom.

„Ale tú vianočnú atmosféru zbožňujem“ pritúlila som sa k Liamovi s primrznutým úsmevom na tvári.

„Tak v tomto s tebou súhlasím“ povedal Liam.

„Inak, volali ti už vaši?“ opýtala som sa ho zvedavo.

„Hej, dnes som volal s mamkou.. Dohodli sme sa, že 25. budeme u vás a potom 26. pôjdeme k nám.. Môže byť?“

„Jasné.. A s ostatnými sa potom môžeme stretnúť 28.“ navrhla som a on len súhlasne prikývol.

Po chvíli sme sa dostali k nášmu zasneženému dopravnému prostriedku, odhrnuli sme z neho sneh a sadli si do studeného auta.

„Rýchlo prosím ťa zakúr“ drkotali sme s Dan zubami a Liam poslušne zapol kúrenie.

„Vďaka“ povedali sme naraz, na čom sme sa následne zasmiali.

Dan sme odviezli domov, pomohli jej so všetkými taškami a potom sme už mohli ísť v kľude domov. K nám domov. Prvé Vianoce, ktoré strávime sami, len my dvaja. Už sa naozaj teším.. Liamovi som kúpila darček už skôr, tak dúfam, že sa mu bude páčiť.. No a dnes som ešte dokúpila zopár vecí pre otca, Davida a chalanov.. Pre baby som musela nakúpiť trochu skôr, lebo keby som dnes mala nakupovať s Danielle, tak by moja kreditka asi neprežila..

Keď sme prišli domov, vyložila som všetky veci, čo sme nakúpili, prezliekla som sa do legín a teplého mäkučkého svetra a sediac v obývačke na koberci, pri vianočnom stromčeku a zapnutom CD s vianočnými pesničkami som začala baliť darčeky, do krásneho červeného baliaceho papiera, na ktorom boli nakreslené soby.

Po chvíli sa však ku mne pridal aj Liam a doniesol mi aj pripravenú horúcu čokoládu v pohári s vianočným motívom.

„Ďakujem, ty môj šikovník“ s úsmevom som ho pobozkala.

„Nemáš za čo, dobrá víla“ zasmial sa.

„Pomôžem ti?“ opýtal sa so záujmom a tak som mu podala jeden z darčekov a ukázala som mu, ako ho má zabaliť.

„Toto budú naše prvé spoločné Vianoce“ povedala som zamyslene.

„Jedny z mnohých“ doplnil ma s úsmevom.

„Tak v to dúfam“ usmiala som sa a spoločnými silami sme všetko dobalili a potom sa vyvalili na gauč pred telku, kde sme sa ešte chvíľu rozprávali a neskôr vedľa seba aj zaspali.