29/11/2012

Never say Never40


Ahojte.. Máte tú novú časť a chcela by som vás ešte poprosiť.. Pod príspevkom máte novú kolónku s názvom: Reakcie.. Bola by som rada, ak by ste mi po prečítaní odškrtli niektorú z možností, zaberie vám to len sekundu.. Ďakujem ;)


Keď som sa ráno zobudila, pretrela som si rozospaté oči a prevalila som sa na druhú stranu. Myslela som, že vedľa seba uvidím spiaceho Nialla, no on tam už neležal. Prekvapene som sa posadila a obzerala som sa všade naokolo, no nebol tu a aj jeho veci zmizli. Sklamane som sa teda zvalila späť na posteľ, keď som zrazu zbadala lístoček na druhom vankúši. Otvorila som ho a s úsmevom som si ho prečítala.
Dobré ránko :).. Prepáč, musel som odísť skôr, lebo dnes máme tú moju welcome párty.. Nechcel som ťa budiť, lebo si tak sladko spala aj keď bolo už dosť hodín.. Večer ti zavolám a dohodneme sa čo a ako zajtra. Niall xxx
„Dnešné ráno začína dobre“ pomyslela som si a ešte chvíľu som si s dobrým pocitom poležala v posteli.
Asi po piatich minútach som sa však pozrela na mobil a čas ktorý som uvidela ma tak trochu prekvapil - 12:30! Bože, veď som prespala už viac ako pol dňa, najvyšší čas vstať!
Zišla som teda dole do kuchyne, kde už nikto nebol a spravila som si cereálie s mliekom. Popri čítaní nejakého časopisu, ktorý bol položený na stole, som si zjedla svoje raňajky a popri tom som ešte rozmýšľala, čo s načatým dňom. V časopise som si všimla reklamu, že v jednom z obchodných centier majú veľké sales a tak som sa rozhodla, že sa tam pôjdem len tak pozrieť.. Vyšla som teda hore, umyla sa a zo skrine som si vytiahla svoje roztrhané džínsové šortky a biele tričko s obrázkom. Potrebné veci som si nahádzala do väčšej hnedej kabelky a mohla som vyraziť. Maľovať sa mi ani nechcelo a tak som si len dala tenkú vrstvu make-upu, špirálu a jemný broskyňový lesk na pery.
Takto prichystaná som už vychádzala z vchodových dverí, keď ma zrazu zastavila babka, ktorá sedela na verande.
„Ahoj drahá“ povedala s úsmevom.
„Ahoj babi.“
„Kamže si sa vybrala?“ opýtala sa zvedavo.
„Idem do mesta, len tak sa poprechádzať, pochodiť pár obchodov..“
„A ide aj Niall?“
„Babi, cítim sa ako na spovedi“ zasmiali sme sa.
„Prepáč, len som zvedavá.. Ale keď ste včera spolu vyzerali tak šťastne.“
„Naozaj? To bude asi tým, že sme sa dlho nevideli.. A k tvojej otázke nie, nejdeme spolu, pretože dnes chcel zostať doma, lebo majú takú menšiu oslavu jeho príchodu.“
„Tak to je fajn, pozdrav ho a potom mu odkáž, že sa u nás môže kedykoľvek zastaviť.. A Jess?“ zastavila ma, keď som už schádzala zo schodov.
„Áno?“ otočila som sa k nej.
„Užívaj si, kým si mladá“ žmurkla na mňa a ja som sa pousmiala.
„Ďakujem za radu babi.. Maj sa“ zakývala som jej ešte a odkráčala som ulicou až na najbližšiu zastávku.
Cestou autobusom som tak trochu premýšľala nad babkinou radou a rozmýšľala som, či myslela aj niečo konkrétne. Najprv ma napadol Niall, no toho asi nemyslela, či? No v každom prípade, úplne s ňou súhlasím a snažím sa držať sa tejto vety.. Viem, že to čo je dnes sa už nemusí opakovať a preto sa snažím žiť naplno každý jeden deň. Nie som typ človeka, ktorý len celé dni sedí doma a čumí na telku.. Dobre, to dnešné predĺžené ráno teraz nepočítam, aj keď sa mi to už dlho nestalo.. Ale veď treba si občas aj trochu oddýchnuť, no nie? Ja sa proste potrebujem hýbať, byť medzi ľuďmi a žiť! Som blázon? Možno tak trochu, to je teraz nepodstatné.. A zase rozmýšľam o úplne niečom inom.. Nevadí, naše myšlienkové pochody sa nedajú zastaviť..
„Už vystupujem?“ pozrela som prekvapene von oknom a zazrela zastávku, na ktorej mám vystúpiť.
Predrala som sa teda cez ľudí von a namierila som si to k najbližšiemu TAKEAWAY, kde som si objednala jablkový džús, keďže som akosi vysmädla.. Objednávku mi vybavili dosť rýchlo a tak som sa po chvíli ocitla opäť na jednej z mnoha rušných ulíc. Vykročila som teda k blízkemu obchodnému centru, kde sa na mňa z výkladov usmievali veľké cedule s nápismi: SALES!
„Mám čas“ pomyslela som si a tak som si pomaly prešla takmer všetky obchodíky tam a nakúpila som si niekoľko nádherných vecí na seba.

S úsmevom na tvári som teda vyšla von a sadla som si aj s taškami na jednu z lavičiek.. Pripadalo mi to ako taká oddychová zóna, keďže tam boli deti, mladí ale aj starší.
Vybrala som si z kabelky tablet, ktorý nepoužívam veľmi často, no teraz sa zíde.. Zapla som ho, pripojila sa na Wi-Fi a preniesla som sa tak trochu do virtuálneho sveta. Na Facebooku som si písala s Alex a pár ďalšími spolužiakmi, napísal mi dokonca aj Mišo.. No keď som došla na Twitter, čakalo ma tam asi 30 nových followers a z toho všetko boli baby.. Niekoľko z nich som followla späť a nevenovala som tomu nejakú pozornosť.. Ale keď som zbadala na jednej nemenovanej stránke článok, kde bola fotka mňa a Nialla s popisom: „Horanova nová priateľka?“ dosť ma to zaskočilo. Niall mal asi včera pravdu.. Teraz si všetci myslia, že som jeho nová frajerka.. Prišlo mi to dosť vtipné, no nedalo mi to a tak som si prečítala článok až do konca..
„Páni, čo sa ja o sebe nedozviem“ krútila som neveriacky hlavou.. Osoba, ktorá to písala sa do Nialla riadne naváža a hovorí o mne ako o nejakej zlatokopke.. Presne preto nerada čítam bulvárne denníky, lebo články v nich sú takmer vždy vymyslené a paparazzom už potom nezáleží na tom, či to pravda je alebo nie je.. Majú proste tvoju fotku a oni si z toho vykreslia svoju vlastnú pravdu..
Rozhodla som sa teda radšej nečítať to už a zavrela som tú nezmyselnú stránku. Chvíľu som si ešte užívala slnko tým, že som svoju tvár nastavila slnečným lúčom, aby som nebola biela ako stena a tablet som si vypla.
No po pár minútach som začula nejaké dievčatá ako si vravia: „Aha, to je ona..“
Mala som zatvorené oči, takže som nevedela o kom sa rozprávajú, no keď sa ku mne niekto ozval zbystrela som.
„Ahoj, ty si tá nová Niallova priateľka?“ opýtalo sa ma asi 12 ročné dievčatko z krásnymi čokoládkovými očami.
„Ahoj.. Hmm, nie.. Sme len najlepší kamaráti“ povedala som s úsmevom, keďže som zostala trochu zaskočená takouto otázkou.
„Aha.. A ako sa má? Môžeš mu povedať, že ho pozdravuje Lizzy?“ usmiala sa.
„Jasné, odkážem mu to a má sa dobre. A ako sa máš ty?“ opýtala som sa jej.
„Dobre.. Tak ja už budem musieť ísť, ahoj“ zakývala mi a rýchlo odbehla preč.
„Ahoj“ zakričala som ešte za ňou.
„To bolo milé“ pomyslela som si a zdvihla som sa z lavičky na odchod.
„Ahoj, môžeš sa nám podpísať?“ pribehli ku mne po chvíli ďalšie tri dievčatá.
„Ahojte.. Ja?“ spýtala som sa prekvapene.
„Jasné, veď si nová priateľka Nialla Horana, nie?“  pozrela na mňa, akoby to vedela na 100%.
„Nie, sme len veľmi dobrí priatelia“ povedala som.
„Jááj.. Ale aj tak by si sa nám mohla podpísať“ uškrnula sa.
„Tak teda dobre“ povedala som, položila som tašky a popodpisovala som sa im.
„Ďakujeme“ vraveli nadšene.
„Za málo, tak ja už budem musieť ísť, majte sa“ zakývala som im a pobrala som sa domov.
„Tak to bolo divné.. Ešte som nikdy nikomu nerozdávala podpisy“ zamyslela som sa.

Mobil mi v kabelke začal vyzváňať a tak som sa opäť zastavila a vybrala si ho.
„Ahoj“ zdvihla som Niallovi a pokračovala som v ceste k domu.
„Ahoj, tak aký si mala deň?“ opýtal sa milo.
„Fajn, práve idem domov.. Ale neuveríš, čo sa mi dnes stalo..“


26/11/2012

Never say Never39


Ahojte :)! Chcem sa vám poďakovať za vyše 40 000 návštev, je to úžasný pocit a nikdy by ma ani nenapadlo, že to bude až toľko.. Takže veľké ĎAKUJEM :-*.. A teraz už šup, šup, čítať novú časť, dúfam, že sa bude páčiť


Jessica
Keď mi Niall povedal, že dnes bol v tom istom nahrávacom štúdiu ako ja včera, trošku mi zabehlo.. Neviem si totiž predstaviť, že by som pred ním mala spievať.. Asi by som sa zasekla a nevydala zo seba ani tón..
„Dobre, nebudem na to teraz myslieť“ povedala som si po chvíli a vrátila som sa späť ku konverzácii s ním.
Strávili sme spolu celé popoludnie a nasmiala som sa tak, ako už dávno nie.. Rozprávali sme sa takmer o všetkom a keď sme sa už lúčili, nechcelo sa mi nechať ho odísť..
„Veď poď aspoň na chvíľku dnu“ presviedčala som ho pred našimi dverami.
„Nie, dnes už nebudem rušiť..“
„Ty nerušíš nikdy a ocko by sa naozaj potešil..“
„Nabudúce!“ trval na svojom.
„Tak čo už s tebou“ povedala som s pokrčením pliec.
„Tak poď sem“ roztiahol svoje ruky a ja som sa s úsmevom skryla do jeho objatia.
„Kedy sa zase uvidíme?“ opýtala som sa ho.
„Zajtra by som chcel zostať doma, lebo mamka pozvala pár známych, ktorí sa už na mňa tešia, no pozajtra by som mohol prísť.“
„To by bolo fajn.“
Chvíľu sme len tak stáli v objatí, pod svetlom pouličných lámp, no zrazu sa mi zazdalo, že nás niekto z diaľky sleduje. Najprv som si to akosi nevšímala, no zrazu som zbadala aj blesk fotoaparátu, čo ma trošku znervóznilo..
„Niall?“
„Áno Jess?“ pozrel sa na mňa.
„Myslím, že nás niekto sleduje..“ povedala som neisto.
„Ale neblázni“ zasmial sa.
„Nie, vážne a pred chvíľou som videla aj blesk fotoaparátu..“
„Kde?“ obzrel sa Niall za seba a zrazu som zbadala niekoho za stromom.
„Preboha!“ ukázala som na muža stojaceho za stromom.
„No zbohom..“ povedal Niall a prekrútil očami.
„Ako nás tu našli?“
„Museli nás sledovať.. A stavím sa, že na zajtrajšej titulke budeme mať našu fotku s popisom: „Niall Horan a jeho nová priateľka“ povedal, pričom naznačil úvodzovky.
„A myslím, že niekto napísal na Twiter, kde sa nachádzaš“ ukázala som na asi 20 jačiacich dievčat, ktoré sa rútili k nám.
„Si si istý, že nejdeš na návštevu?“ uškrnula som sa, pričom na mňa pobavene pozrel.
„Tak teda dobre.. Snáď odídu čím skôr..“
Rýchlo som teda odomkla dvere a vošli sme dnu..
„Jess, nevieš čo sa to tam vonku deje?“ opýtal sa ma ocko prichádzajúci z obývačky.
„Myslím, že viem“ zasmiala som sa na jeho prekvapenom výraze, keď vošiel do verandy a uvidel Nialla.
„Tak teraz už chápem.. Ahoj Niall“ povedal pobavený ocko a priateľsky sa objali.
„Ahoj John.. Prepáč, že ruším.. Pôvodne som sem ani nechcel prísť, no okolnosti ma akosi prinútili“ ukázal smerom von.
„To je v poriadku.. Som rád, že si prišiel a inak vieš, že u nás si vždy vítaný..“
„Ďakujem“ usmial sa Niall.
„Tak teda vitaj u nás a cíť sa tu ako doma..“ povedal ocko a presunuli sme sa do obývačky.
„Čo je to tu za rozruch?“ prišla babka s dedkom z kuchyne.
„Máme návštevu“ usmiala som sa na ňu.
„A kto je tento fešný mladý muž?“ obzerala si Nialla a s ockom sme sa zasmiali.
„Baby, toto je Niall.. Niall, toto je moja babka a môj deko“ zoznámila som ich.
„Takže ty si ten Niall o ktorom stále počúvam?“ žmurkla na mňa babka a mne sa nahrnula červeň do líc.. Babka vie vždy čo povedať..
„To budem asi ja, teší ma“ usmial sa Niall a podal babke ruku.
„Potešenie je na mojej strane mladý muž.. Veď nemám v svojom dome každý deň slávneho speváka, že?“ povedala veselo babka.
„Babíí“ zatiahla som.
„No čo je, veď je to pravda..“ zasmiala sa srdečne.
„Dáš si niečo?“ opýtala som sa ho cez babkin smiech.
„Nie ďakujem..“
„Ale z môjho jablkového koláča budeš musieť ochutnať!“ povedala rýchlo babka.
„Tak to by som naozaj nemohol odmietnuť“ usmial sa na ňu a ona sa vzápätí vytratila do kuchyne, kým my sme si sadli na gauč a začali sme veselo debatovať.
„Ako dlho sa zdržíš doma Niall?“ opýtal sa ho ocko.
„Mal by som tu byť celé dva mesiace, no kedykoľvek mi môže zavolať manažér a budem musieť odísť..“
„Dúfam, že nezavolá“ zamrmlala som si popod nos.
„V to dúfam aj ja“ reagoval Niall s úsmevom.
„A ako sa inak máte, čo ostatní chalani?“
„Všetci sa máme veľmi dobre, každý z nás je teraz doma a po prázdninách nám už začína turné, takže budeme opäť veľmi busy.“
„A kam máte tento krát namierené?“ opýtala som sa zvedavo.
„Myslím, že Amerika, takže si to určite užijeme..“
„Že sa vôbec pýtam..“
„Prečo?“ pozrel na mňa nechápavo.
„Lebo ste vždy v Amerike a keď nie tam, tak v Londýne a okolí“ uškrnula som sa.
„Veď ja tie koncerty neorganizujem“ pokrčil plecami.
„Dobre, dobre, ja viem..“ povedala som a zdvihla som sa zo sedačky.
„Kam ideš?“ pozrel na mňa prekvapene ocko.
„Pomôcť babke do kuchyne, môžem?“ zasmiala som sa.
„Jasné, prepáč..“ zdvihol ruky na obranu.

S babkou sme teda doniesli koláč a všetci sme sa doňho s chuťou pustili.
Keď sme dojedli aj to posledné sústo, pokračovali sme v našom veselom rozhovore.. Ani sme sa nenazdali a hodinky ukazovali 11 pm a Niall sa pozrel von oknom.
„Tak čo, už odišli?“ prišla som za ním k vchodovým dverám.
„Myslím, že hej.“
„Tak to je fajn..“
„Mal by som už ísť, je veľa hodín“ pozrel sa na hodinky.
„To chceš ísť naozaj teraz na noc?“
„Veď som autom..“
„Ale aj tak.. Myslím, že sa tu určite nájde nejaká voľná izba.“
„A ty azda niekam ideš?“ prišiel k nám dedko.
„Je už dosť neskoro, mal by som ísť domov“ zasmial sa Niall.
„Ale noták chlapče, takto na noc ťa už nikam nepustíme.. Kľudne môžeš zostať u nás..“
„Tak teda dobre, ďakujem“ povedal s úsmevom Niall.
„Ale máme tu menší problém.. Jess? Podelíš sa s ním o svoju izbu? Lebo jediná hosťovská ktorú máme, je obsadená Johnom a tá podkrovná je teraz tvoja..“ uškrnul sa dedko.
„To nevadí, snáď to s ním prežijem“ štuchla som do neho a Niall sa zachihotal.
„Snáď.“
„Tak teda poď, ukážem ti svoje kráľovstvo.. Určite sa ti bude páčiť“ povedala som a už som ho za ruku ťahala hore schodmi.
„Páni!“ povedal, keď sme vošli do izby.
„Ja viem.. Je to tu kúzelné“ povedala som.
„Pozerám, že vaši vedeli prečo ti tu majú dať takú veľkú posteľ.. Veď na nej by sme sa vyspali aj traja“ zasmiali sme sa.
„To máš teda pravdu.. Ale náhodou, je veľmi pohodlná.“
„Vyskúšam“ rozbehol sa a skočil na posteľ.
„Si šialený!“ povedala som a skočila som za ním.
„Ale mala si pravdu, naozaj je veľmi pohodlná“ zasmial sa.
„Idem do sprchy“ zahlásila som a vzala som si svoje pyžamové kraťasy a tielko.
„A mňa tu len tak necháš samého?“ opýtal sa skleslo.
„Prepáč, ale áno“ uškrnula som sa a odišla som do kúpeľne.
Rýchlo som sa osprchovala, odlíčila.. a vystriedala som sa s Niallom v kúpeľni.
Ležala som v posteli a oči mi už poklipkávali, keď zrazu vošiel Niall len v boxerkách a hanblivo si ľahol vedľa mňa. Vyzeral neskutočne sexy, no radšej som na to ani nemyslela.. Pozrela som teda na jeho výraz tváre a musela som sa zasmiať.
„No čo, nič iné tu nemám“ bránil sa.
„Veď ja ani nič nehovorím“ povedala som na svoju obranu a on sa zakryl perinou.
Ležal oproti mne a ticho sme si pozerali do očí, keď to ticho zrazu prerušil.
„Jess, ďakujem..“
„A za čo?“ opýtala som sa prekvapene.
„Za to, že ťa mám“ povedal s úsmevom a ja som ho teraz mala neskutočnú chuť objať.
„V tom prípade, ti ďakujem aj ja.. Si úžasný..“ povedala som s úsmevom.
„Ale nie až tak ako ty“ zasmial sa a ja som pokrútila hlavou.
„Chceš sa so mnou o tom hádať?“ pošteklil ma a ja som sa zasmiala.
„Prestaň, vieš, že som šteklivá..“
„Viem, preto ťa šteklím“ uškrnul sa a akosi sa to zvrtlo a zrazu bola prevalená cez neho a naše tváre sme mali len pár centimetrov od seba.. Čakala som čo sa stane a na tvári som cítila jeho dych..
„Mali by sme ísť spať“ povedala som po chvíli a obaja sme sa na seba usmiali.
„Máš pravdu, je neskoro..“ súhlasil.
Ľahli sme si teda každý na svoju časť postele a popriali sme si dobrú noc.. Neprešlo veľa času a sladko som zaspala vedľa svojho najlepšieho priateľa..


22/11/2012

Never say Never38


Nech sa páči, aby sa nepovedalo, že nepridávam ;D



Niall
Ráno mi zavolal producent z jedného dublinského štúdia, že počul o tom, že som v Írsku a rád by sa so mnou stretol, tak som bez váhania súhlasil a dohodli sme si schôdzku okolo obeda. Vyhovovalo mi to, lebo som sa už konečne mohol stretnúť s Jess a navyše by som si v Dubline vybavil aj iné potrebné veci..
Zavolal som jej teda, že dnes sa môžeme stretnúť a Jess s nadšením súhlasila. Dohodli sme sa na stretnutí o 1pm na O´Connel Street a ja sa jej už teraz neviem dočkať!

Pred 1pm
Na miesto, kde sa máme stretnúť som prišiel skôr, lebo stretnutie s tým producentom sa skončilo rýchlejšie ako som čakal, lebo dnes niekam odlieta.. Bol veľmi milý a dohodli sme sa, že si niekedy prídem vypočuť pár jeho novoobjavených talentov a poradím im nejaké veci, ktoré im môžu pomôcť.. Teším sa, že budem môcť poradiť nádejným spevákom či speváčkam a budem ich môcť počuť medzi prvými.
Sadol som si teda na lavičku, zavrel som oči a počúval som zvuky okolo seba.. Užíval som si pocit, že ma teraz nikto nepozná a môžem si len tak bezstarostne oddychovať.. No nanešťastie tento pocit netrval dlho, lebo som po chvíli začul nejaké dievčatá ako kričia: „Veď to je Niall! Niall Horan!“
Neprešlo ani 5 minút a bol som obkolesený fanúšičkami, ktoré kričali a stále opakovali: „Oh my God !“ Nevadilo mi to, lebo som mal ešte chvíľu času a tak som sa snažil každej jednej podpísať a odfotiť sa s nimi. No keď moje hodinky ukazovali niečo po jednej, trošku som znervóznel, pretože som sa bál, že Jess odíde, ak ma nikde neuvidí.. A tak som sa snažil pomedzi všetky fotenia a podpisovania sa, obzerať všade naokolo, či ju náhodou neuvidím, no zatiaľ nič!
Jedno dievča mi zrazu zakričalo z ľavej strany: „Niall, I love you!“ tak som sa k nej otočil a s úsmevom som zakričal: „I love you, too!“
„Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“ začul som zrazu hlas z druhej strany. Ten hlas som dôverne poznal a tak som sa v sekunde otočil a prekvapene som sa na ňu pozrel! Stála tam Jess s úsmevom od ucha k uchu a tvárila sa ako malé dievčatko. Chvíľu som nechápal o čo jej ide, no po chvíli vybuchla smiechom a ja som sa k nej potom pridal. Pravdepodobne zbadala všetky tie dievčatá a domyslela si, že tam so aj ja a tak sa k nim pridala ako jedna z fanúšičok a zrejme ju aj pobavil môj prekvapený výraz, keď som ju zbadal..
Všetky dievčatá sa na nás nechápavo pozerali a tak som im po chvíli povedal, že už budem musieť ísť. A hoci sa ma snažili presvedčiť, teraz som chcel byť hlavne s Jess a tak som im ešte zakričal: „I love you guys“ a Jess som potiahol za ruku ďalej od tohto davu.
„No ahoj Jess!“ objal som ju, keď sme už boli sami a zakrútil som s ňou vo vzduchu.
„Ahoj“ zasmiala sa a taktiež ma silno objala.
„Tak veľmi si mi už chýbala!“ priznal som a položil som ju na zem.
Telo mi zaplavil úžasný pocit šťastia a konečne som ju mohol mať opäť pri sebe.
„Ty mne viac!“ zachichotala sa a vyzerala tak zlato.
„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol som si ju. Dnes vyzerá naozaj skvele a myslím, že ju nikto neprehliadne.. Žltý svetrík, zelené nohavice a žlté balerínky?! Zladená ako vždy! A za tie jej zelené nohavice má u mňa +! :D
„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie“ povedala mi podpichovačne a ja som sa na nej len zasmial.
„Tak čo, si hladná?“ opýtal som sa s úsmevom.
„Jasné!“ povedala bez váhania.
„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“ navrhol som a tak sme sa vybrali do McDonaldu, lebo viem, že ten nikdy neodmietne. Chytil som ju okolo pliec a takto sme tam šli rozprávajúc sa po ceste.
„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula sa, keď sme vošli dnu.
„Viem... Tak čo si dáš?“ opýtal som sa, hoci odpoveď som už tušil.
„BigMac Menu, please.“
„2x BigMac Menu, please“ povedal som svoju objednávku chalanovi za pultom a žmurkol som na ňu.



Chalan mi podal plnú tácku so slovami „dobrú chuť“ a s Jess sme si šli sadnúť do zadného boxu, kde by nás nemal nikto vyrušovať.
„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal som po chvíli a zahľadeli sme sa do očí toho druhého.. Milujem tie naše dlhé pohľady, lebo pri nich mám vždy pocit, že jej vidím až do duše a presne viem, čo chce povedať..
„Tak kde by som začala..“ zasmiala sa, akoby toho bolo až tak veľa..
„A čo keby si mi už konečne vysvetlila, prečo si chodíš po nahrávacích štúdiách?“ opýtal som sa zvedavo a netrpezlivo som čakal, čo povie. Spievať som ju ešte nepočul, takže neviem posúdiť, čo a ako.
„Ja nechodím po nahrávacích štúdiách“ zaprotestovala pobavene.
„Tak fajn.. Ale spomínala si niečo s nahrávacím štúdiom“ pokrčil som plecami a odhryzol som si z BigMac-u.
„Tak začnem od začiatku“ uškrnula sa.
„S tým súhlasím.“
„Tak mi neskáč do reči, prosím“ zasmiala sa.
„Ou prepáč, už som ticho“ povedal som a napil som sa zo svojej Coca Coly.
„Nóó takže.. Asi pred pol rokom sme šli s Alex do jedného karaoke klubu v Bratislave, len tak sa zabaviť.. Veľmi som si chcela skúsiť aj niečo zaspievať a tak sme sa postavili k ľuďom, ktorí chceli ísť tiež a náhodne nás potom ku koncu vybrali.. Bola to dosť sranda, lebo sme s Alex spievali Lazy Song od Bruna Marsa, no ľuďom sa to asi páčilo, lebo nám potom tlieskali a my sme si to naozaj užili. Keď som sa potom išla napiť k baru, prišiel za mnou nejaký pán a začal sa so mnou rozprávať po anglicky. Vraj je hľadač talentov a má v Dubline nejaké nahrávacie štúdio. Najprv som si myslela, že si robí srandu, no potom mi dal svoju vizitku a povedal, že keď budem v Dubline, nech sa mu ozvem.“
„A ako vedel, že pôjdeš do Dublinu?“ skočil som jej zvedavo do reči.
„Lebo som mu vravela, že tam idem cez prázdniny“ vysvetlila mi.
„Ahá, dobre, tak pokračuj“ usmial som sa očarený ňou.
„No a v druhý deň čo som tu, sme boli s ockom a starými rodičmi na prechádzke mestom. A úplnou náhodou sme šli okolo budovy toho štúdia a tak som vytiahla vizitku a zistila som, že to je naozaj TO štúdio.. Zavolala som teda pánovi, ktorého som vtedy stretla v Bratislave a povedal, že sa im môžem prísť ukázať aj hneď a tak som tam šla aj s ockom.. Stretli sme sa s ním, zaviedol ma aj za hlasovou pedagogičkou a zaspievala som im pesničku. Boli nadšení a s Richardom sme sa dohodli, že keď sa vráti zo služobky na ktorú má teraz ísť, tak sa mi ozve a budeme riešiť, že čo ďalej...“ zakončila svoj dlhý monológ a ja som sa ku koncu trochu pozastavil nad jeho menom a tak som sa jej naňho opýtal.
„Jess? A ako sa volá ten Richard priezviskom?“
„Cole, prečo?“ opýtala sa.
„A nevolá sa to nahrávacie štúdio náhodou The Production Suite?“ opýtal som sa zvedavo.
„Áno, presne.. Ako vieš?“ pozrela na mňa prekvapene.
„Lebo dnes som tam bol a rozprával som sa s Richardom“ uškrnul som sa a Jess trochu zabehlo.
„To nemyslíš vážne!“ povedala neveriacky.
„Smrteľne!“
„A načo si tam bol?“
„Richard mi včera volal, že by sa so mnou rád stretol.. Tak som tam dnes bol, aj keď len na chvíľu, keďže dnes niekam odlieta, a povedal, že by som sa po jeho návrate mohol stretnúť s niekoľkými mladými talentovanými ľuďmi, aby som im poradil a tak“ vysvetlil som jej.
„Tak počkať! Ale to tam potom asi budem aj ja!“ povedala a ja som sa na chvíľu zamyslel. Jess má asi pravdu.. Naozaj tam bude aj ona a aspoň ju konečne budem počuť spievať.
„No zbohom“ hodila smiešnu grimasu a ja som sa na nej len zasmial.
„Veď ťa aspoň budem počuť spievať.“
„Vieš o mne takmer všetko Niall, ale spievať ma počuť nebudeš“ povedala pobavene.
„Stavíme sa?“
„Nie..“
„Tak vidíš“ zasmial som sa.
„Ďalšia téma?“ navrhla Jess a ja som len neveriacky pokrútil hlavou.
„Aj tak ťa raz budem počuť!“ povedal som, čím sme skončili túto tému.

18/11/2012

Never say Never37


Ahojte :)! Prepáčte, že som v poslednom čase takmer vôbec nič nepridávala, no posledný týždeň bol naozaj crazy, takže sa už teraz budem snažiť dávať časti častejšie.. :)! Dúfam, že sa vám tá dnešná bude páčiť.. Enjoy ;)


Na ďalší deň ráno som sa prebudila s dobrým pocitom, že sa dnes uvidím s Niallom. Konečne! S úsmevom som ešte v pyžame zbehla dole do kuchyne, kde už sedel ocko s babkou a dedkom.
„Dobré ránko“ pozdravila som im plná energie.
„Dobré“ odzdravili mi naraz.
„Ako si sa vyspala?“ opýtal sa ocko.
„Skvele! Len som sa pár krát zobudila s tým, či ešte nie je ráno“ zasmiala som sa.
„A kedy sa máte stretnúť?“
„Ešte mi má zavolať..“ povedala som a pustila som sa do svojich raňajok, ktoré som mala na stole.
Počas raňajok sme sa celý čas  rozprávali a porozoberali sme všetko možné.. No keď som sa už chystala na odchod z kuchyne, môj mobil, položený na kuchynskej linke, začal vyzváňať.
„Žeby Niall?“ ozval sa ocko s potmehúdskym úsmevom a ja som sa na ňom pobavene zasmiala.
 „Prosím?“ zdvihla som prichádzajúci hovor od neznámeho čísla.
„Ahoj Jess, to som ja Niall“ ozvalo sa z druhej strany a ja som s úškrnom pozrela na ocka.
„Ahoj Niall.“
„Práve som prišiel do Dublinu..“
„Ty už si tu?“ prerušila som ho rýchlo.
„Áno som“ zasmial sa. „Len som ti chcel povedať, že ešte musím ísť vybaviť pár vecí do mesta a potom by sme sa mohli stretnúť, čo povieš?“
„To by bolo skvelé! A o koľkej by sme sa potom stretli?“
„Mohli by sme spolu ísť na obed.. Čo tak o 1pm na O´Connel Street?
„Dobre, platí!“ povedala som nadšene.
„Teším sa na teba.“
„Aj ja na teba. Tak zatiaľ“ povedala som a zložili sme.
„Koľko je hodín?“ opýtala som sa po chvíli babky, ktorá sa na mňa pobavene pozerala.
„11:30 am, prečo?“
„Čo? To už je toľko? Asi sa už pomaly idem chystať..“ poznamenala som a vybehla som hore schodmi do svojej izby.
Otvorila som svoju veľkú skriňu s oblečením a začala som sa prehrabovať a hľadať niečo pekné na seba. Vidíme sa po dlhom čase, takže chcem vyzerať dobre..
Vonku sa dnes trochu ochladilo, tak som sa nakoniec rozhodla pre zelené rifle, biele tielko a na to som si ešte dala tenký žltý svetrík.



Ďalšiu polhodinku som strávila v kúpeľni, keďže som si dala ešte rýchlu sprchu a jemne som sa nalíčila..
Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali pol 1nej a tak som sa vybrala dole do verandy, pripravená na stretnutie. Obula som si svoje žlté balerínky, oznámila som ockovi, že už idem a pobrala som sa na autobus.. Miesto, na ktorom sa máme stretnúť, nemám ďaleko a autobus mi ide až takmer na miesto, takže mala by som tam prísť tak akurát..
Cesta mi zbehla akosi rýchlo a ani som sa nenazdala, už som vystupovala. Cítila som v sebe neskutočné vzrušenie z nášho stretnutia a aj keď sme sa nevideli len pár mesiacov, mala som pocit, akoby to boli roky..
Prešla som pár krokov, keď som zrazu zbadala niekoľko jačiacich dievčat utekajúcich niekam.. Najprv som nechápala, čo sa deje a pomyslela som si, že sú to proste teens, no potom som ho zbadala.. Stál 5 metrov odo mňa a fotil sa s fanúšičkami. S úsmevom som ho chvíľu pozorovala a vychutnávala som si takýto pohľad..



„Vyzerá skvele ako vždy“ pomyslela som si.
Chvíľu som váhala, či mám počkať až sa so všetkými dofotí alebo mám ísť k nemu, no potom som sa rozhodla. Priblížila som sa k nim a zahrala som sa na jednu z fanyniek. Postavila som sa do radu dievčat, ktoré sa s ním chceli odfotiť, no on si ma zatiaľ nevšimol, keďže musel stále pozerať do objektívu fotoaparátov.. Zostávalo len jedno dievča predo mnou a ja som mala chuť vybuchnúť smiechom.. No všimla som si jedno.. Pomedzi fotenie a podpisovanie sa Niall stále pozeral na hodinky a obzeral sa naokolo.
„Asi ma hľadá“ napadlo ma hneď..
Dievča predo mnou sa zrazu presunulo k nemu a ja som sa už nemala za koho skryť. S úsmevom som sa teda prizerala tejto situácii a pobavene som sa naňho pozerala. Keď od neho dievča odišlo, prišla som na rad ja.
Podišla som k nemu a opýtala sa ho: „Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“
On sa v momente otočil a prekvapene na mňa pozrel. Jeho pohľad však spôsobil, že som sa začala neskutočne smiať a on sa po chvíli pridal tiež. Všetci naokolo sa na nás pozerali a nechápali čo sa deje, no my sme sa dobre zabávali.
„Prepáčte baby ale už budem musieť ísť..“ povedal po chvíli Niall a všetky sa ho sklamane snažili presvedčiť.
„I love you guys!“ zakýval im a predrali sme sa davom.
Keď sme sa dostali trochu ďalej od nich a vedeli sme, že už nás nikto nebude otravovať, zastali sme.
„No ahoj Jess!“ objal ma zrazu a zakrútil sa so mnou vo vzduchu.
„Ahoj“ zasmiala som sa a taktiež som ho silno objala.
„Tak veľmi si mi už chýbala!“ povedal a položil ma na zem.
„Ty mne viac!“ zachichotala som sa.
„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol si ma.
„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie..“
„Tak čo, si hladná?“ opýtal sa s úsmevom od ucha k uchu.
„Jasné!“
„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“
„Dobre, dobre..“ povedala som, Niall ma chytil okolo pliec a takto sme sa vybrali do blízkeho McDonaldu.
„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula som sa, keď sme vošli dnu.
„Viem... Tak čo si dáš?“
„BigMac Menu, please.“
„2x BigMac Menu, please“ povedal Niall chalanovi za pultom a potom na mňa žmurkol.

Po chvíli sme si svoju objednávku odnášali k stolu a pohodlne sme sa usadili do boxu.
„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal, keď som sa naňho usmiala.
Zahľadel sa mi do očí a ja som sa pozerala do tých jeho hypnotizujúcich modrých očí. Mala som pocit, že sa nemôžem prestať usmievať a bola som neskutočne šťastná, že ho mám opäť pri sebe..

11/11/2012

Never say Never36


Vošli sme teda dnu a ocitli sme sa v priestrannej miestnosti, kde som si ako prvé všimla veľký čierny kožený gauč, pár kresiel, stôl, na ktorom bolo položených veľa papierov a za ním sedela žena v stredných rokoch. Prehrabovala sa papiermi a perom si niečo zapisovala do svojho zápisníka..
„Ahoj Scarlett, máš chvíľu?“ pozdravil ju Richard a ona sa k nám s úsmevom obrátila.
„Ahoj Richard.. Vieš, teraz triedim tie texty ale pre teba si chvíľu určite nájdem..“ usmiala sa veselo.
„Tak to som rád“ povedal pobavene.
„A koho si mi to tu priviedol?“ pozrela na mňa a premerala si ma od hlavy po päty.
„Scarlett, toto je Jessica Jackson a jej otec John.. To je to dievča, ktoré som ti minule spomínal, že má prísť..Je zo Slovenska“ povedal a ona nám obom podala ruku na zoznámenie sa.
„Ahoj, som Scarlett West a som hlasová pedagogička a veľa vecí okolo toho.. Rada ťa spoznávam“ povedala s úsmevom čím navodila priateľskú atmosféru.
„Teší ma!“ povedala som milo.
„Chcel by som, aby nám niečo zaspievala, aby som počul aj tvoj názor“ začal Richard.
„Okej, tak sa teším.. Môžeš sa postaviť tam k tomu mikrofónu a keď budeš pripravená, môžeš začať.“
„Dobre“ povedala som trochu nervózne a cestou k mikrofónu som rozmýšľala nad pesničkou.
„A nemusíš sa báť, sme tu len my a nikto iný, takže nestresuj“ žmurkol na mňa Richard a očami som potom prebehla k ockovi. Usmieval sa a perami mi naznačil: „Good luck!“
„Thanks“ usmiala som sa naňho.
„Ja to zvládnem“ hovorila som si sama pre seba a chopila som sa mikrofónu.


Vybrala som si teda svoju obľúbenú pesničku od Adele – Rolling in the deep a keď som začala spievať, nervozita zo mňa odpadla a užívala som si pesničku.. Trošku som si ju prispôsobila svojmu hlasu a aj som ju skrátila o jeden refrén, no po dospievaní som bola spokojná sama so sebou! Pozrela som teda na všetkých troch ako na mňa prekvapene pozerajú, až mi nakoniec zatlieskali..
„Teraz neviem či som bola taká dobrá alebo taká zlá“ uškrnula som sa na nich a oni sa na mne zasmiali.
„Ja som ti to vravel“ pozrel sa Richard na Scartlett, ktorá podišla ku mne a chytila ma okolo pliec.
„Bolo to veľmi dobré drahá.. Páčilo sa mi ako si si to prispôsobila sebe“ začala nadšene.
„Ďakujem“ povedala som prekvapene.
„Určite tam ešte sú veci, ktoré by bolo treba zlepšiť, no na to, že nikde nespievaš, to bolo naozaj dosť dobré..“ povedala s úsmevom.
„Súhlasím! Takže Jess, môžem ťa tak volať?“ prikývla som. „Tento týždeň odchádzam, no hneď ako sa vrátim ti zavolám a dohodneme sa na termíne ďalšieho stretnutia, môže byť?“
„Jasné, to by bolo skvelé.. Ďakujem“ vravela som nadšene.
„To ja ďakujem tebe, že si sa ozvala..“
„A tu je aj moja vizitka, keby si náhodou nemohla zohnať nášho zaneprázdneného šéfa“ zasmiala sa Scarlett a Richard len prekrútil očami.
„Určite sa ešte veľa krát stretneme“ povedala a vrátila sa späť k svojim papierom.
„Tak v to dúfam“ povedala som a ešte raz som sa rozhliadla po miestnosti a až teraz som si všimla, že na druhej strane miestnosti je bicie, klavír a gitary..
S úsmevom nás teda Richard vyprevadil späť k informáciám, kde sme sa rozlúčili a dohodli sa ešte na pár veciach..
Keď sme vyšli von, ocko ma prekvapil a nečakane ma objal.
„Som na teba taký hrdý! Bola si úžasná!“ povedal.
„Wow, ďakujem oci.. Veľa to pre mňa znamená..“ objala som ho tiež.
„Nevedel som, že máš až taký dobrý hlas..“ povedal trošku zahanbene.
„A vieš, že ani ja?“ zasmiala som sa..
„Tak teda poď, ideme domov, lebo tvoji starí rodičia nás už určite netrpezlivo čakajú..“
„Dobre, poďme..“

Keď sme sa konečne dostali domov, babke a dedkovi sme všetko vyrozprávali, teda skôr ocko ako ja, a oni boli celí nadšení. Chceli, aby som aj im niečo zaspievala, no to som musela odmietnuť haha.. Prišlo mi divné len tak pred nimi spievať.. Povedala som teda, že možno nabudúce a aj keď na svojich tvárach mali urazené výrazy, nejako som sa nad tým nepozastavovala a šla som sa teda prezliecť do svojej izby..
Počas vyberania si teplákov a trička som si zapla počítač a hneď som musela napísať Niallovi.
Bola som taká šťastná, že som sa o to musela s niekým podeliť.. Viem, že už sa o pár dní uvidíme, no aj tak..

Hey! Mám novinky ;)..
Hii.. Aké?   Odpísal mi hneď.
Dnes som bola v jednom dublinskom hudobnom štúdiu, zaspievala som im a páčilo sa im to..
V akom štúdiu? Som teraz trochu mimo.. A odkedy spievaš? Jess, nezabudla si mi niečo povedať? :P
A ja som ti nevravela o tom karaoke bare? :D
Akom zas karaoke bare? :P
Asi nie.. :D
Takže?
Tak ti to potom poviem osobne.. Nechce sa mi to všetko rozpisovať od začiatku.. :P
Hrozné.. Začneš a nedokončíš :P..
Prepáč, len som zabudla, že som ti o tom ešte nevravela.. Nebolo to dôležité..
Dnes ti ešte odpúšťam, no nabudúce..
Dobre, dobre.. :D.. Ako sa inak máš? Si už v Írsku? :)
Mám sa fajn a pred chvíľou som prišiel domov :)..
To je super.. A kedy prídeš do Dublinu?
Pôvodne som mal prísť až koncom týždňa, no mamka aj tak potrebuje niečo vybaviť v Dubline, takže asi zajtra ;)
To váážne?? Wooow, už sa neviem dočkať!
Ja sa už tiež veľmi teším.
Tak fajn.. Idem ja už.. Tak zajtra :-*
Dobre, zavolám ti :-* bye
„On už zajtra prííde!“ vykríkla som nadšene a šťastne som začala skákať po posteli.
Po chvíli sa v izbe zjavil ocko a nechápavo na mňa pozrel so slovami: „Všetko v poriadku?“
„Zajtra príde Niall“ povedala som nadšene, zoskočila som z postele a vrhla som sa mu okolo krku.
„Tak to aby sme spolu ešte dnes niečo podnikli, lebo potom na mňa už nebudeš mať čas“ zasmiali sme sa.