18/10/2012

Never say Never31


 Lepšie neskoro ako nidy! ;)



„Posledný deň školy, no konečne!“ sadla si vedľa mňa Alex, ktorá bola šťastím celá bez seba.
Keďže sme tretiačky, končíme školu skôr, 14-teho júna, čo nám aj vyhovuje, pretože ja idem do Írska už tento víkend a Alex ide na dva týždne do Londýna, lebo Matúš tam hrá nejaký futbalový zápas a chce, aby išla s ním!
„No musíš uznať, že to bol zatiaľ náš najlepší rok na tejto škole“ povedala som s úsmevom.
„Absolútne s tebou súhlasím.. Bol to super rok!“ súhlasne prikývla.
„Budeš mi chýbať“ povedala som po chvíli. Neuvidíme sa predsa vyše dvoch mesiacov!
„Veď aj ty mne“ pritúlila si ma k sebe a už len pri pomyslení na naše dvoj mesačné odlúčenie, mi vyhŕkla slza z oka.
„Prestaň, lebo sa rozplačem aj ja“ zasmiala sa poťahujúc nosom.
„Prepáč“ uškrnula som sa a slzu som si ihneď zotrela.
„Toto leto si užijeme! A aj keď nebudeme spolu, každá z nás si ho užije po svojom.“
„A budeme si pravidelne volať, písať, skypovať“ doplnila som ju.
„Exactly!“ povedala Alex s úsmevom a ja som jej brnkla po nose.
Pár minút na to, sa v triede objavila naša vysmiata triedna profesorka a rozdala nám vysvedčenia.. S pár dojemnými slovami sa s nami rozlúčila, popriala nám pekné leto a nám sa práve začali prázdniny.
„Tak čo, kam ideme?“ opýtala sa nás spolužiačka Miška so šibalským úsmevom.
„Vypiť?“ zasmiala sa ďalšia.
„Tak teda poďme“ zasmiali sme sa a už sme kráčali mestom.
Vysmiate od ucha k uchu sme sa vybrali do nášho obľúbeného baru, kde sme si pospájali stoly, objednali si každý niečo iné a veselo sme debatovali o všetkom možnom.
„Jess, tak čo, ako sa má Niall?“ opýtala sa ma zvedavo spolužiačka..
Pýtate sa, či o nás vedia?? Teda myslím o tom, že ho poznám? Vedia, teda len tak z časti, veď nemusia vedieť všetko! Po dlhom zatĺkaní zo mňa dostali, že sa s ním poznám a že sme sa už aj stretli.. To im musí stačiť!
„Má sa fajn, práve je v Londýne“ usmiala som sa pri pomyslení naňho a dúfala som, že sa ma už nebudú nič pýtať, no opak bol pravdou.
„Woow, to je super! Pôjdeš za ním?“
„Idem cez prázdniny do Írska, takže by sme sa mali stretnúť tam..“
„Aaale, pozrite sa na ňu, ako sa usmieva“ buchla ma do pleca Kaja a určite som sa začervenala, no nepovedala som nič.
„Chodíte spolu??“ opýtala sa Paťa a všetky pohľady pri stole sa vrhli na mňa.
„Jasné, že nie! Sme len priatelia“ vysvetlila som im, no oni sa len uškŕňali.
„To hovor vieš komu..“ zasmiali sa na mne.
„Dobre, tak už dosť o mne.. Čo budete robiť cez prázdniny vy?“ opýtala som sa v snahe zakecať to, čo sa mi tento krát našťastie podarilo a odpila som si zo svojho pohára bieleho vínka. Keď som sa pozrela na Alex, pobavene na mňa hľadela a ja som len bezmocne pokrčila plecami.
„Chodíte spolu??“ zopakovala pobavená Alex otázku.
„Prestáň!“ štuchla som ju.
„Veď sa len pýtam!“ obraňovala sa.
„Ty vieš, ako to je, tak ma neštvi“ uškrnula som sa a opäť som si odpila z vína.
 Myseľ mi hneď zablúdila k Niallovi, na ktorého pravidelne myslím a už sa neskutočne teším, keď ho uvidím. Stále si píšeme, voláme spolu, no naživo je naživo! V podstate ho už o pár dní uvidím, lebo mi sľúbil, že sa uvidíme pár dní po našom príchode do Írska, takže som so excited!  Strávime spolu takmer celé leto, takže to bude zaujímavé, no aspoň zistíme, či si nebudeme liezť na nervy.. A navyše, idem hlavne na návštevu k starým rodičom, ktorých chcem lepšie spoznať.. Bude to niečo úplne iné, keďže sme sa doteraz videli len cez skype. A okrem toho, by som sa ešte mala zastaviť aj v tom nahrávacom štúdiu, no budem tam musieť najprv zavolať.. Žeby zo mňa bola speváčka?? Asi nie.. Spev mám rada, no viem, že tu je aj oveľa viac talentovanejších speváčok, ako som ja.. No veď uvidím, keď tam prídem! Myslím pozitívne a predstavujem si samú seba na pódiu s mikrofónom v ruke..
„Pekná predstava“ pousmiala som sa načo mnou niekto zatriasol. Alex!
„Zase si sa zasnívala?“ uchechtla sa.
„Nevadííí, nevadíí“ zatiahla som so smiechom.
„Jess, zaspievaj nám niečo“ povedala mi pripito spolužiačka.
„Tak to určite.. Nebudem tu spievať“ povedala som s grimasou.
„Prosííím!“
„Spievaj Jess, spievaj Jess..“ začala aj Alex a všetci sa k nej pridali. Vrhla som na ňu škaredý pohľad, no ona na mňa len žmurkla a ja som po ich dlhom presviedčaní nakoniec súhlasila.
„Tak fááájn“ povedala som nedobrovoľne a všetci mi začali povzbudzujúco tlieskať.
„A čo chcete počuť?“ opýtala som sa so smiechom.
„A čo tak Žijeme len raz?“
„Ale to len vtedy, keď sa ku mne pridáte!“ povedala som a všetci nadšene súhlasili.
Pozrela som smerom k baru, kde sa na mňa barman usmial a cez repráky som zrazu začula známu melódiu! Všetci moji spolužiaci nadšene zvýskli a ja som začala spievať spolu s EGOm.
Zábava sa rozprúdila a všetci sa ku mne pridali. Bolo to šialené! Všetci sme spievali, tancovali okolo stola, proste sme sa bláznili.
Po skončení pesničky, sme si všetci posadali späť na svoje miesta a s úsmevom sme si pospevovali a pili ďalej.. Bol to skvelý deň!..

Večer, keď som prišla domov, som sa unavene vyvalila na posteľ a zavrela som oči.
„Jeeesss!“ vbehla do izby Tracy, vybehla na moju posteľ a zvalila sa na mňa.
„Tracyy!“ zasmiala som sa a zhodila som ju zo seba, keďže ma dosť prekvapila..
„Kam si mi to utiekla slečinka?“ vošla mamka s úsmevom a zvalila sa k nám.
„Zdá sa vám, že mám až takú veľkú posteľ?“ uchechtla som sa na nich.
„Áno“ zakričali pobavene obe naraz.
„A dá mi niekto masáž?“ opýtala som sa s nádejou v hlase.
„Nie!“ povedali obe naraz.
„Tak potom preč z mojej postele!“ zasmiala som sa.
„No určité!“ vyplazila mi Tracy jazyk a ja som ju pobavene sledovala. Budú mi tak chýbať!
„Ako dnes bolo?“ opýtala sa mamka.
„Super, užili sme si to.. Len ma teraz trošku bolí hlava“ uškrnula som sa a mamka ma hneď pochopila.
„Chceš tabletku?“ opýtala sa s grimasou.
„Nie, netreba.. Budem v pohode“ usmiala som sa.
„Tak fajn.. Inak, mohla by si si už baliť veci..“
„Keby sa mi chcelo tak, ako sa mi teraz nechce“ pošteklila som Tracy, ktorá sa automaticky začala smiať.
„Čo sa to tu deje?“ pribehol k nám aj ocko.
„Máme tu snáď nejaký rodinný zraz??“ zasmiali sme sa.
„Ak to chceš nazvať takto..“ začala pobavene mamka.
„Budete mi chýbať“ povedal ocko a dal pusu mamke a Tracy.
„Hééj a ja pusu nedostanem?“ povedala som ukrivdene.
„S tebou budem najbližšie dva mesiace, tak bude dosť príležitostí“ uškrnul sa.
„Ocíí“ zatiahla som a dal mi pusu.
„Myslím, že tam bude dostávať pusy od niekoho iného“ podpichla ma mamka.
„Budem sa tváriť, že som to nepočula“ povedala som pobavene.
„Skupinové objatie!“ zakričala Tracy, ktorá to pochytila od chalanov a tak sme sa všetci objali.. Som vďačná za to, že mám takúto úžasnú rodinku! Proste ich milujem!


14 comments:

  1. Uplne úžasná =) sa mi pači, vynorili sa mi spomienky na posledny deň minuleho šk. roka =) Krasota jednoducho =)
    a maš super heslo dňa =D radšej neskoro ako nikdy =D =D zabila si to =D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujeem :).. čerpem aj z reálnych sitácií.. ;)

      Delete
  2. Jupíííí :D tešíííím sa že si konečne pridala čaaasť!! A je supééér :D :D Len poprosím trošku častejšie :))

    ReplyDelete
    Replies
    1. ďakujeeem a posnažím sa :)

      Delete
  3. a teraz to budú tie najkrajšie časti príbehu ;)....konečne sme sa dočkali novej časti a nových situácii ;)...soooo excited :-*.. Ivs

    ReplyDelete
  4. Skvelá ĆASŤ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    Adia

    ReplyDelete
  5. aaaaaaaaaaa dalsiu!! :)

    ReplyDelete